Našich vládnych politikov to ťahá na východ. Peter Pellegrini vymenil spomienku na vylodenie v Normandii po boku svetových lídrov za stretnutie s Medvedevom a Putinom. Andrej Danko nešiel na stretnutie V4 do Varšavy, ale namieril si to do Bieloruska. K Lukašenkovi, ktorého nazývajú kritici posledným európskym diktátorom. A prezident Andrej Kiska, ten ostal radšej doma. Čo sa to deje s našou zahraničnou politikou? Prečo vôbec riešime otázku, kam patríme? Prečo dal Pellegrini prednosť Putinovi pred Makronom